O schizofrénií

Jedná sa o najčastejšie a najzávažnejšie ochorenie zo skupiny psychotických duševných porúch. Chorí strácajú kontakt s realitou a počujú alebo vidia veci, ktoré nie sú skutočné. Pod vplyvom svojich predstáv potom môžu konať nezvyčajne a neprimerane.

Schizofrénia je epizodické ochorenie, tzn. objavuje sa v psychotických krízach (tzv. atakoch) či neskôr v opakovaniach chorobe (recidívach).

Vyskytuje sa u 1-1,5% populácie (tj. Ochorie približne 1 človek zo 100). Frekvencia je rovnaká v rôznych kultúrach a na rôznych kontinentoch.
Vyskytuje sa rovnako často u mužov i žien (rozdiel je len v začiatku ochorenia). Priebeh ochorenia a cestu k uzdrave ovplyvňuje rad faktorov, predovšetkým dobre fungujúce rodinné zázemie, včasná a dobre vedená medikamentózna a psychologická liečba a systematická rehabilitácia.

Kedy a prečo vzniká

Psychóza prepuká u ľudí s náchylnosťou k schizofrénii potom, čo sú vystavení nadmernej psychickej záťaži (napr. maturita, prvé partnerské vzťahy, práca).

Medzi dispozície k ochoreniu patrí nadmerná citlivosť (Hypersenzibilita) a zvýšená zraniteľnosť (Vulnerability), je preto dôležitá kvalita vzťahov s blízkymi. Dedia sa iba dispozície, nie samotná choroba. (Ak však niektorí z rodičov trpí schizofréniou, pravdepodobnosť, že dieťa ochorie tiež, je asi 10%.)

Schizofrenické ochorenie prepuká v mladom veku – vo fáze životného štartu – a môže preto ovplyvniť prakticky celý život.

Ochorenie najčastejšie prepuká:

u mužov medzi 15 až 25 rokom
u žien medzi 25 až 35 rokom

Psychotické poruchy nikdy nespúšťa jediná príčina, ale kombinácia radu čiastkových príčin. Niektoré sú vrodené (dedičnosť, priebeh tehotenstva), iné spôsobené vplyvmi prostredia, v ktorom chorý žije, a udalosťami, ktoré prežil.

K náhlemu a nečakanému ochoreniu dochádza zriedka. Prepuknutie choroby môže predchádzať obdobie niekoľkých mesiacov až rokov, počas ktorých sa človek postupne mení:

uzatvára sa do seba
prerušuje sociálne kontakty
horšie komunikuje
hovorí nesúvislo, sám pre seba
vykonáva podivné rituály
býva podráždený
stráca záujem o okolitý svet
experimentuje s drogami

Svet sa pre chorého stáva nezrozumiteľným, zažíva pocit straty kontroly nad skutočnosťou. Veci sú nejasné a nadobúdajú mnohoznačné či symbolické významy.

Schizofrénia sa vracia, je preto dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať “varovné príznaky”, ktoré signalizujú návrat (nespavosť, podráždenosť, nesústredenosť, vnútorný pocit “že sa zase niečo deje”). Pri dobrej spolupráci s lekárom sa možno naučiť návratu choroby predísť.

Hlavné príznaky choroby

poruchy vnímania a myslenia (halucinácie, bludy, nesúvislé myslenie)
poruchy nálad (depresia, úzkosť, mánia)
zníženie až vymiznutie motivácie
ochudobnenie citového prežívania
poruchy správania
kognitívne poruchy (poruchy pamäti, pozornosti)

Úzdrava

Schizofrenické ochorenie je liečiteľné.

Dôležité je včas rozpoznať prvé zmeny vedúce k chorobe – čím skôr začne liečba, tým väčšia je šanca na vyliečenie.

Človek ohrozený chorobou často zostáva bez odbornej starostlivosti 1-2 roky. Prvé príznaky sa pritom môžu objaviť už 2-6 rokov pred vyhľadaním pomoci. Rodina mnohokrát popiera závažnosť situácie, snažia sa problém kompenzovať vlastnými silami a zmeny v správaní pripisuje napr. dospievaniu či užívaniu drog – väčšinou majú totiž obavy z psychiatrie.

Liečba sa odvíja od aktuálnej fázy ochorenia

Príznaky sú intenzívne, alebo sa chorý správa tak, že ohrozuje seba i okolie:

Je nevyhnutná intenzívna krízová podpora a starostlivosť o chorého. V akútnej ataku dochádza k rozvoju príznakov psychózy a je potrebná medikamentózna liečba.

Príznaky sa zmiernia alebo vymiznú:

Rodina i chorý získavajú informácie o chorobe (psychoedukácia). Zapájajú sa psychoterapeutické postupy – individuálna, skupinová a rodinná terapia.

Zdravotný stav je stabilizovaný – obdobie návratu k bežnému životu:

Chorý absolvuje rôzne formy psychosociálnej rehabilitácie, ako napr. podpora prípravy na prácu (tréningová a chránené miesta), pomoc pri návrate ku štúdium, ponuka voľnočasových aktivít, poradenstvo v oblasti bývania a pod.

Tréning pracovných a sociálnych schopnosti

Tréning pracovných zručností pomáha ľuďom s duševným ochorením pripraviť sa na zamestnanie alebo štúdium. Zahŕňa nácvik sociálnych zručností predovšetkým v bežných pracovných situáciách. Cieľom je posilnenie sebavedomia a rozvoj potrebných zručností.

Je dokázané, že rehabilitácia má pozitívny efekt na liečbu – krízy sú menej časté, dajú sa skôr podchytiť a hospitalizácií sa dá predísť, alebo má pokojnejší priebeh.

Zmysluplné zamestnanie tak môže výrazne podporiť úzdravu a pomôcť ľuďom s duševnou chorobou viesť kvalitný život. Už len preto, že chorý vďaka pracovnému procesu opustí pomyselný kruh nemocnica-bežný život-ambulancia.

Čo človeku so schizofréniou dá pracovná rehabilitácia?

učí sa štruktúrovaniu času
učí sa organizácií a plánovaniu práce
učí sa nové činnosti a prehlbuje svoje zručnosti
zlepšuje kognitívne funkcie, sústredenie
trénuje komunikáciu
posilňuje sebavedomie
vytvára reálne sebahodnotenie
kultivuje spolužitie s okolím

`Čo môžem urobiť pre to, aby som svojej liečbe pomohol?`

Čím viac sa Vy a Vaša rodina dozviete o schizofrénií a jej liečbe, tým lepšie sa s ňou budete schopní vyrovnať.
Mali by ste sa stať odborníkom na Vašu chorobu, pretože schizofrénia je ochorením na celý život, je pre Vás a Vašu rodinu dôležité, aby ste sa o nej a jej liečbe dozvedeli čo najviac. Čítajte knihy, navštevujte prednášky, hovorte so svojím lekárom alebo terapeutom. Môžete absolvovať aj psychoedukáciu. Naša organizácia organizuje programy na vzdelávanie.

Viac informácií o psychoedukácií sa môžete dozvedieť telefonicky na 0948 794 284 alebo e mailom poradenstvo@humanitar.sk

Byť informovaným pacientom je najistejšou cestou k úspechu!

Udržujte pravidelný spánkový režim
Každý večer choďte spať v približne rovnakom čase a v približne rovnakom čase tiež každé ráno vstávajte. Zdá sa, že narušený spánkový režim dokáže odštartovať poruchy nálady. Ak sa chystáte cestovať do oblastí s odlišným časovým pásmom, poraďte sa vopred s Vaším lekárom.
Udržujte obvyklý režim činností.
Nebuďte leniví, ale zároveň sa neprepínajte. Činnosti si plánujte!
Neužívajte alkohol alebo iné psychoaktívne látky (Marihuana, pervitín, kokaín, LSD, ale aj lieky). Drogy a alkohol môžu spustiť epizódy poruchy nálady a tiež ovplyvniť účinnosť psychofarmakologickej liečby. Niekedy môže byť alkohol a drogy “lákavým liečebným prostriedkom” porúch nálady alebo spánku, ale prakticky vždy situáciu len zhorší. Ak máte problém s podobnými látkami, poraďte sa s lekárom. Dávajte si pozor aj na každodenné požívanie malých dávok alkoholu, kofeínu a niektorých voľne predajných liekov na prechladnutie, alergie alebo bolesť. Aj malé dávky týchto látok môžu ovplyvniť spánok, náladu alebo reagovať s Vašimi liekmi.
Prijmite podporu rodiny a priateľov. Pamätajte si, že nie je vždy ľahké žiť s niekým, kto má výkyvy nálad. Ak sa všetci o schizofrénií naučíte čo najviac, bude pre Vás jednoduchšie zmierniť vzťahové problémy, ktoré môže táto porucha spôsobiť. I “pokojnejšia” rodina bude niekedy potrebovať pomoc zvonku.

Požiadajte Vášho lekára alebo terapeuta, aby pomohol Vám i Vašej rodine dozvedieť sa o schizofrénií viac. Rodinná terapia alebo návšteva podpornej psychoterapeutickej skupiny môže byť tiež veľmi prospešná. Ak by ste sa chceli zapojiť do niektorých z foriem podpory neváhajte nás kontaktovať telefonicky na 0948 794 284 alebo mailom na poradenstvo@humanitar.sk

Pokúste sa znížiť mieru stresu v zamestnaní.
Samozrejme, že v práci chcete byť čo najlepší. Pamätajte však, že dôležitejšie pre Vás je vyhnúť sa recidívam! Pokúste sa pracovať v určitej hodine tak, aby ste sa dostali včas do postele. Vyhnite sa zamestnaniu so striedaním na smeny! Ak symptómy poruchy nálady ovplyvňujú vašu schopnosť pracovať, poraďte sa s Vaším lekárom, či prestať pracovať úplne, alebo si len vziať pár dní voľna. Ako otvorene zasvätili zamestnávateľa a kolegov je len na Vás. Ak nie ste schopní pracovať, môže člen Vašej rodiny oznámiť zamestnávateľovi, že sa necítite dobre a že ste v lekárskej starostlivosti a do práce sa vrátite, čo najskôr to bude možné.
Naučte sa rozpoznávať “skoré varovné signály” nových epizód.

Skoré varovné signály sú veľmi individuálne, a čím lepšie ste v rozpoznaní varovných signálov, tým skôr Vám môže byť ponuknutá pomoc. Nepatrné zmeny nálad, spánku, energie, sebaúcty, sexuálneho záujmu, sústredenie, ochoty pracovať na nových projektoch, myšlienok na smrť (alebo náhly optimizmus) a dokonca aj zmeny štýlu obliekania a účesu môžu byť prvými varovnými signálmi. Venujte zvláštnu pozornosť zmene Vášho spánkového režimu, pretože to je zvyčajne prvý nápovedou, že sa niečo deje. A pretože aj strata úsudku môže byť znakom novej epizódy, nehanbite sa poprosiť Vašu rodinu, aby hľadala prvé varovné signály, ktoré by Vám mohli uniknúť.

Ak si myslíte, že liečba nefunguje, alebo Vám spôsobuje nepríjemné vedľajšie účinky, povedzte o tom svojmu lekárovi – sami od seba neprestávajte užívať a neupravujte dávkovanie liekov.
Symptómy, ktoré sa po vysadení lieku objavia, sa väčšinou lieči oveľa ťažšie. Ak sa veci nevyvíjajú tým správnym smerom, nehanbite sa požiadať svojho lekára, aby obstaral názor iného odborníka. Je normálne mať niekedy pochybnosti a konzultácie môžu byť skvelá pomoc.

Bez ohľadu na naplánovanú prehliadku alebo krvné testy kontaktujte svojho lekára, ak máte:

samovražedné úvahy
sklony k agresivite
výkyvy nálady, poruchy spánku alebo energie
príznaky súvisiace s vedľajšími účinkami lieku
nutnosť užívať voľnopredajné lieky, ako sú lieky na prechladnutie alebo lieky na bolesť
akútna choroba alebo ak došlo k zmene v užívaní ostatných Vašich liekov

Neváhajte sa na nás obrátiť ak potrebujete poradiť. Bude sa vám venovať naša sociálna pracovníčka alebo sociálny poradca. Môžete tak urobiť telefonicky na 0948 794 284 , mailom poradenstvo@humanitar.sk alebo osobne na Probstnerova 6, 054 01 Levoča.